Prvá túra
Tak dňa 3.8.2008 som sa rozhodla, že pôjdem na malú túru.
Tak som zbalila seba a Taru a išli sme. Sadli sme si do autobusu a už sa išlo. Doli v KArlovke som išla nastúpiť na električku ale vidím, že všetci stoja na autobusovej zástavke tak som sa pekne vrátila . Jasne že mi ta x12 zdrhla. Tak som na ňu čakala 10 minút stretavka začínala na kolibe o 9:00 a ja som ešte 8:30 stála na zastávke. Konečne autobus prišiel Tara dostala košík a išli sme zasa len na dalšiu zastávku kde sme prestúpili na električku.
Už som mala riadne nervy pretože mi bolo jasne , že zraz nestihnem. Na obchodnej som vystúpila Tarunke som dala dolu košík a šup ho na Hodžovom na zastávku. Len som si najprv musela overiť či som na správnej.
Naštastie som bola, v tom sa na zastávke objavila baba s bradáčkou. pýtala soms a jej či náhodou nejde tam kde ja. Juchuuuu a už som nebola sama. Baba sa volala Diana a bola fakt skvela.Chodi na tú istú školu kde som chodila ja a ešte aj v mekáči brigáduje ako som to urobila vtedy ja. bradáčka sa volala Crazy.
Hore na kolibe nás nikto nečakal tak sme išli samé aj tak sme meškali a nakoniec som si na fore prečítala, že aj tak okrem nás dvoch nikto nešiel.
Takže sme sa vybrali na kolibu. Po ceste sme kecali kecali a kecali. Dada ( budem ju tak volat) mi ukázala nový druh výcviku ktorý nepoznám.( hádzala predmety lent ak po luke a Crazy ich musela hladať) to by sa mi hodilo ked stratím kľúče. Alebo keď ocko stratil peňaženku :).
Dostali sme sa až k bobpvej dráhe. Tam sme si dali malú pauzu a išlo sa dalej teraz našťastie dolu kopcom.
Tara bola cely čas pri mne na voľno stále sa ma držala šikovna bola.
Na chrbte ťažky batoh ( to ked sa Kubátová balí musi nabrať kopu hovadín) a hopla ani som sa nenazdala aboli sme pri ihrisku za železnou studničkou kam sme sa chodievali hrávať.
Ešte pár krôčkou a už sme boli pri železnej a mojom obľúbenom bufete , kde som si samozrejme dala kukuriciu a kofolu.
Najedli sme sa napili a šup ho zasa dalej. Snažili sme sa vyhladávať lesné cesty nakoľko pri ceste aj tak hovno vidiet ale hlavne som sa bala aby Tarunka si to nestrádovala rovno pod auto.
Partizánska lúka bola nádherne vynovená hneď som mala chuť sa isť hrať.
Keď sme svoju túru dokončili išla som k babke za mamkou. Tam sa Tara stretla s našou hárajúcou Ginkou a šup ho spať.
chvylku som si oddychla ja aj Tara u babky sa vždy dobre napráskame a išli sme s mamkou domov peši cez horsky park na dlháče. prvá polovica cesty bola super cez len príjemný chládok zastavili sme sa u Kunza na kofole no skrátka báseň. Gina napadla veľkeho čierneho psa Haravka moja nervózna ale samozrejme iba zastrašovala. To bolo prvy raz čo sme ju počuli vrčať.
Druhá polovica bola trošku horšia Tara stálena vodítku kopa aut stále pri ceste no des.
v Tom zavolala ocinko, že príde po nás. Tak sme sa pomaly dostali na flek a čakali na nehi. Tara sa vyšplhala na kolená s chcela psať , ale nevedela si však nájsť pohodlnú polohu tak zliezla spala na zemi. Ocko zavolal, že je pri pko a takl sme sa presunuli na parkovisku. Kde som sa zohla k Tare a tá mi skočila do rúk lebo už nevládlaa stáť.
Tak sme ich odniesli domov hodili im kostičku a my ako rodina sme išli nakupovať.
Domov som prišla ako spráskaný pes unavena mrtva. Tara mi skočila na postel posledný krat zavrtela chvostíkom a kóma.